Článok bol uverejnený v rubrike Zdravie denníka Szabad Föld...

Narodil som sa, aby som bol zubár

Shamim Nikkhah prišiel z Iránu do Maďarska pred 11 rokmi, aby si splnil svoj detský sen stať sa zubárom. Narodil sa v Teheráne, multikultúrnom hlavnom meste Iránu, ktorého populácia je väčšia ako celé Maďarsko. Jeho otec sa popri štúdiu medzinárodnej ekonómie a chémie v USA stal aj futbalovou hviezdou. Keď sa vrátil domov, aby navštívil svoju rodinu, stretol svoju budúcu manželku, ktorá bola prijatá na zubnú školu, no pokračovala ako počítačová inžinierka.

Rodičia ma vychovávali veľmi prísne, keďže som bola prvé dieťa, sestra sa narodila o sedem rokov neskôr, hovorí Shamim, zatiaľ čo mi v ambulancii starostlivo skúmali zuby od soli. So štúdiom som začala skoro, keď som mala tri roky, chodila som na súkromné ​​hodiny angličtiny, naučila som sa hrať na klavír, tenis, maľovať. Moja rodina je srdečná, máme k sebe veľmi blízko, o čom svedčí aj to, že ma raz prekvapili narodeninovou oslavou vo videohovore na pozdrav.

Shamim vždy chcel byť nezávislý a žiť v inej krajine, rovnako ako jeho otec, keď bol mladý. Na zubného lekára sa pripravoval už od malička, no keď uvažoval o ďalšom vzdelávaní, vždy myslel na anglicky hovoriacu krajinu. Maďarsko bol nápad jej matky, pozrela sa na európske univerzity. Tak našiel Semmelweis ako jednu z najvyššie položených vysokých škôl, kde vzdelávanie prebieha aj v angličtine a navyše tu môžete získať titul skôr ako v Amerike či Kanade.

Hoci to bolo rodinné rozhodnutie prísť do Maďarska, je mojou vlastnou voľbou zostať tu. Krajina mi prirástla k srdcu, naozaj sa cítim ako doma. Samozrejme, sú tu rozdiely napríklad v porovnaní s Iránom, je tu oveľa väčšia sloboda, najmä čo sa týka postavenia žien. V Iráne musíme stále nosiť hidžáb a aj keď ženy bojujú za svoje základné ľudské práva, zmena je stále ťažká. Spomeniem však ešte jeden kultúrny rozdiel: smrkať sa tu na verejných miestach nie je, ale tu sa akceptuje. Mám veľmi rád maďarskú kuchyňu, svojich priateľov, kolegov, kultúru a krajinu a Budapešť je živé, pulzujúce miesto. Bez ohľadu na to, aký mám deň, prechádzka popri Dunaji alebo po mostoch ma vždy poteší.

Na začiatku bol Shamimov každodenný život sťažený jazykovým rozdielom, a aj keď školenie na univerzite prebiehalo v angličtine a on takto zložil skúšky, po získaní diplomu si uvedomil, že by nebolo možné pracovať ako zubár v Maďarsku bez znalosti maďarčiny. Mal som maďarského učiteľa, ktorý ma naučil rozprávať za tri mesiace. A v posledných rokoch sa vždy niečo nové naučím.

Shamim posilňuje tím Smile Desig v Budapešti, ale deň a pol pracuje aj na klinike Nyiregyháza. Veľmi sa mu páči tím a práca na oboch miestach.

Narodil som sa ako zubár, neviem si predstaviť, že by som sa venoval inému povolaniu. Samozrejme popri práci rada skúšam a učím sa nové veci. Trénujem štyrikrát do týždňa. Hrám tenis, hrám na klavíri a rád čítam. Je veľmi dôležité byť v mojej profesii stále aktuálny, pretože technológie sa neustále menia, stále prichádzajú nové materiály. Samozrejme, doprajem si čas aj pre seba, každý večer sa rozprávam aj s rodinou. Všetky mi veľmi chýbajú a aj varenie mojej starej mamy. Shamim chce držať krok s vývojom, aby mohol svojim pacientom poskytnúť vždy to najlepšie a aby sa nikto nebál navštíviť zubára. V budúcnosti plánuje dobrovoľne pomáhať tým, ktorí žijú v rozvojových krajinách, kde sa im nedostáva adekvátna zubná starostlivosť.

A ako vidíte ústnu hygienu Maďarov? Mnohí jeho pacienti ešte nikdy nepodstúpili odstránenie zubného kameňa, čo je najzákladnejšie zubné ošetrenie. A nejeden sa v ordinácii dozvie, že aj mimo zubnej kefky existuje život, a tak sa práve tam dozvie o zubnej nite či správnom používaní elektrickej zubnej kefky a čističa medzizubných priestorov.

Pri vyšetrovaní dospelej populácie Maďarska podľa štatistických údajov chodí pravidelne na zubné prehliadky len jedna tretina z nich, zvyšok navštevuje ambulanciu len v prípade sťažností. Často sa preto dostávajú neskoro do starostlivosti zubára, ktorý v určitých prípadoch nemá možnosť koreň vyplniť či ošetriť, ale zub len vybrať.

Podľa odborníkov sa na skríningové vyšetrenie oplatí chodiť každý rok alebo raz za pol roka, no sú ochorenia, ktoré si vyžadujú častejšiu alebo dokonca celoživotnú starostlivosť.

Boglár Boglárka